O všetkom a o ničom?

     Pred niekoľkými rokmi som cestovala za dcérou do Čiech. V kupé, do ktorého som mala miestenku, už sedela pani asi v mojom veku. Keď sa pohol vlak, poprosila ma, že keby jej náhodou prišlo zle, aby som jej dala tabletku, ktorú mala nachystanú, lebo má problémy so srdcom. V duchu som sa pousmiala a povedala som si: tak to sme sa zišli. Môj zdravotný stav totiž tiež nebol práve najlepší. Mala som cestovať už vo štvrtok, ale pre strašné bolesti hlavy, ktoré boli od krčnej chrbtice, som dokonca musela vrátiť už zakúpené lístky a celé tie štyri dni – do pondelka som preležala v posteli. Tak som sa jej to povedala a napriek všetkému, nás to obidve pobavilo. Začali sme sa rozprávať a dozvedeli sme sa o sebe zaujímavé veci. Tá pani sa volala presne ako moja bývalá kolegyňa v práci, bývala istý čas v meste, v ktorom som sa narodila a cestovala za synom, ktorý býval v dome, kde pred pár rokmi bývala moja dcéra. Vypýtala som si jej adresu a telefónné číslo, že sa jej možno niekedy ozvem. Bolo to naozaj zaujímavé.

      Prešlo sedem rokov, náhodou som našla ten lístok s jej menom a tak som sa rozhodla, že jej zavolám. Nedúfala som, že si na to bude pamätať, ale snáď, keď jej to všetko pripomeniem ... Tak ako som predpokladala, z počiatku nevedela a nepamätala sa, bola zmätená, ale potom sa rozhovorila. Nakoniec sa ospravedlnila, že je v zlom psychickom stave, pretože pred rokom jej zomrel manžel. Takže ďalšia zhoda v našich osudoch.