O všetkom a o ničom?

KREMNICA

Tento deň bol naozaj neobyčajný. Začalo to hneď ráno. Po 20 minútovom sedení v rýchliku nám oznámili, že za Štrbou sú na trati popadané stromy, trať bola neprejazdná, nedalo sa dostať ani do Košíc, všetko tam stálo. Tak som sa rozhodla, že pôjdem dolnou trasou, na Plešivec, dostanem sa do Zvolena a potom do Kremnice. Neviem prečo, ale aj tu sme mali meškanie. Keď sme došli do Kremnice vypočítala som si, že mám také 2 hodinky, aby som sa dostala v pohode domov. To som ale nevedela, že do mesta je to naozaj krkolomná cesta dole, ale zvládla som to. Mesto bolo plné, boli Kremnické gagy, takže sa to tu hemžilo ľuďmi. Nemala som veľa času, keďže ma čakala cesta naspäť na stanicu a tá bola teraz riadne do kopca. Tak som urobila pár fotiek, dala som si ľadovú kávu, ktorú ponúkali návštevníkom zadarmo na uliciach študenti a v tom horúcom počasí padla naozaj dobre. Z mojich plánov nájsť uličku Slávnych nosov nebolo nič, len tak - tak som došla na stanicu a znovu ma čakala cesta vlakom. Ale určite sa sem ešte vrátim.

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia.

V roku 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta a zároveň tu založil mincovňu. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a jednou z mála, ktoré fungujú nepretržite. Mince sa tu razia už od roku 1328 a vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. Toľko v skratke o dávnej minulosti. Mesto Kremnica má stránku, kde sa o histórii dávnominulej, minulej a o prítomnosti dočítate oveľa viac.

Tak ešte pár fotiek z tohto môjho nie príliš vydareného výletu.